Bratislava 21. decembra (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska svojím rozhodnutím vrátiť do NR SR tzv. antiteroristický balík dal jasne najavo, že sa odmieta podieľať na predvolebnom marketingu strany Smer-SD. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý ocenil veto hlavy štátu. Parlament sa balíkom zákonov bude opätovne zaoberať dnes.
"Nie je to antiteroristický balík, je to legislatíva, ktorá napomôže vzniku a posilneniu policajného štátu a k možnej represii občanov SR. Nie sú to zákony chrániace občanov pred hrozbami terorizmu," povedal exminister obrany.
Galko je presvedčený, že SR žiadnu novú antiteroristickú legislatívu nepotrebuje. "Máme veľmi dobré zákony, len ich treba správne používať a dodržiavať. Slovensku nehrozia žiadne útoky. Riziko je minimálne rovnako ako v minulosti, o čom hovoril niekoľkokrát aj premiér Robert Fico (Smer-SD)," tvrdí opozičný poslanec.
SaS prekáža, že balík zákonov prináša posilnenie represívnych zložiek bez náležitej kontroly. "Prezident Kiska dal poslancom Smeru-SD možnosť zvrátiť svoje rozhodnutie. Oni nemajú žiadne morálne právo prijímať dva mesiace pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní zákony napomáhajúce posilňovaniu policajného štátu," myslí si.
Galko nesúhlasí ani s vládou avizovaným zvýšením počtu policajtov a vojakov za viac ako 100 miliónov eur. "Nie je na to žiaden dôvod. Policajtov máme mimoriadne veľa. Ak po marcových voľbách bude SaS súčasťou reformnej vlády, rozhodnutie o zvyšovaní počtu policajtov prehodnotíme a investujeme peniaze do niečoho prospešnejšieho," dodal.
Andrej Kiska v odôvodnení svojho veta uviedol, že novela Trestného zákona a ďalších právnych predpisov ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom preto navrhuje ponechať v balíku iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy SR. Tá zdvojnásobila lehotu, na akú je možné zadržať osobu pri trestných činoch terorizmu.
Kiska tiež odkázal, že balík bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. "Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné," uviedol Kiska.
Prezident tiež legislatívnej úprave vyčíta, že narušuje rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca. "Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje," zdôraznil Kiska. V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu. Prezident zdôraznil, že zmenám takýchto zákonov musí predchádzať dôkladná diskusia odbornej verejnosti, vrátane analýzy využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností.
Premiér Fico už avizoval, že poslanci Smeru-SD na dnešnej schôdzi parlamentu veto prezidenta prelomia. "Nerozumiem rozhodnutiu prezidenta vrátiť protiteroristický balíček naspäť do parlamentu. Opäť bude musieť parlament rozhodovať a je zlé, že nejakí ľudskoprávni svätuškári, ktorí ani netušia, čo to je pragmatická reálna politika, určujú tempo legislatívneho procesu na Slovensku," reagoval Fico.
Smer-SD prelomil veto prezidenta,opäť schválil protiteroristický balík
Bratislava 21. decembra (TASR) – Poslanci Národnej rady SR dnes prelomili veto prezidenta Andreja Kisku a schválili protiteroristický balík zákonov v pôvodnom znení. Za zmenu viacerých právnych noriem združených pod novelou Trestného zákona, dnes hlasovalo 79 členov snemovne. Balík podporili len poslanci Smeru-SD.
Kiska tvrdil, že novela Trestného zákona a ďalších právnych predpisov ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom preto navrhoval ponechať v balíku iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy SR. Tá zdvojnásobila lehotu, na akú je možné zadržať osobu pri trestných činoch terorizmu.
Prezident v odôvodnení odmietnutia uviedol, že balík bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. "Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné," uviedol Kiska.
Podľa balíka polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Najviac zásahov však urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokovávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu prostredníctvom videonahrávky.
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prešla aj možnosť uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok, a bude tiež možné použiť zásahovú výbušku i na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo.
Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. Prevádzkovatelia webových sídiel alebo poskytovatelia domén budú povinní na základe príkazu súdu vydaného po žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku webu alebo prístup na doménové meno, ak dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.